História DEUTZ AG

Deutz AG je nemecký výrobca motorov, strojov a dopravných prostriedkov so sídlom v Kolíne nad Rýnom. Firma počas svojej dlhej histórie niesla rôzne mená, napríklad KHD (skratka KlöcknerHumboldtDeutz AG). Nákladné automobily a autobusy vyrábané firmou niesli názov MagirusDeutz, traktory DEUTZ a neskôr DeutzFahr. Firma od roku 1964 používa logo spoločnosti Magirus z Ulmu: ide o veľké písmeno M štylizované do siluety chrámu v Ulme. V marci 2007 firma preložila svoje hlavné sídlo z mestskej časti KölnDeutz do najväčšieho výrobného závodu v časti KölnPorz.

História

N. A. Otto & Cie, Gasmotoren-Fabrik DEUTZ AG (1864-1930)

Firma DEUTZ AG bola založená v roku 1864 ako N. A. Otto & Cie v Kolíne. Založili ju Eugen Langen a Nicolaus August Otto (vynálezca Ottova motora). Firma je tak jedným z najstarších výrobcov motorov na svete. V roku 1869 nasledoval presun firmy do štvrti Deutz. V roku 1872 sa premenovala na Gasmotoren-Fabrik Deutz AG. Spolupracovníkmi firmy vo vedúcich funkciách boli napríklad Gottlieb Daimler a Wilhelm Maybach. V roku 1876 začala so sériovou výrobou štvortaktných motorov.

V nasledujúcich rokoch spoločnosť rozširovala výrobu o ďalšie odbory, predovšetkým skupovaním prevádzok svojich konkurentov. V období rokov 1892 až 1970 vyrábal Deutz lokomotívy a banské lokomotívy, predovšetkým dieselové. Od roku 1897 vyrábala vznetové motory, neskôr aj v licencii firmy MAN. Medzi rokmi 1907 až 1912 sa pod vedením Ettore Bugattiho neúspešne pokúšala aj o výrobu osobných automobilov. V roku 1926 predstavil Deutz svoj prvý dieselový traktor. Počas prvej svetovej vojny stavalo 3 400 zamestnancov pětitunové nákladné automobily podľa návrhu Jozefa Volmer. Okrem toho Deutz vyrábal aj ťahač „Deutzer Trekker“ pre delostrelectvo. Firma vystavovala svoje nákladné vozidlá aj na priemyselné výstave v roku 1925 v Berlíne. Najdôležitejšou časťou výrobného programu bola po dlhé roky poľnohospodárska technika. Produkcia zahŕňala vzduchom, olejom a vodou chladené naftové a plynové motory pre stacionárne aj mobilné použitie s výkonmi v rozsahu 40 kW až 4 MW.

Obdobie (1930-1939)

V roku 1930 nasledovalo prevzatie kolínskej strojárske firmy Humboldt AG, ktorá vyrábala stroje na ťažbu a úpravám surovín a sypkých hmôt (ťažné zariadenia, mlyny, drviče a vibrátory). Súčasne s tým sa zmenilo meno na HumboldtDeutz. Po prevzatí ďalšie spoločnosti Motorenfabrik Oberursel boli spoločnosťou vyrábané aj letecké motory. Továreň v Oberursel patrí v súčasnosti firme RollsRoyce Deutschland.
O šesť rokov neskôr prevzal HumboldtDeutz spoločnosť Magirus vyrábajúca nákladné a úžitkové automobily v Ulme, ktorá mala v tom čase finančné problémy. Obe firmy sa vzájomne dopĺňali: Magirus vyrábal vozidlá, HumboldtDeutz dodával motory. Fúzie umožnila výrobu mnohých typov nákladných vozov, autobusov a hasičských špeciálov. Vozidlá bola predávaná pod značkou MagirusDeutz. V roku 1938 došlo k podpisu zmluvy s firmou KlöcknerWerke AG a vznikla firma KlöcknerHumboldtDeutz AG (skratka KHD).

Druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny sa firma predovšetkým zaoberala zbrojný výrobou, vyrábala tanky, obrnené vozidlá, pásové a polo pásové vozidlá (Raupenschlepper Ost) pre Wehrmacht. Pre túto techniku boli novo vyvíjané vzduchom chladené dieselové motory.

Obdobie 1945–1970

Výrobní kapacity byly v průběhu války silně poškozeny. Koncem roku 1945 se opět rozběhla výroba pásových vozidel, tentokrát šlo o stroje pro mírové nasazení, zejména pro lesní hospodářství. První poválečné nákladní automobily měly vodou chlazené naftové motory, které byly od roku 1948 nahrazeny nově vyvíjenými motory chlazenými vzduchem. Vzduchem chlazené motory byly v poválečné době poznávacím znamením vozů firmy KHD (do současné doby vyvíjí a vyrábí tento druh motorů pro nákladní vozy už jen česká automobilka Tatra). Tyto motory byly používány i pro stavební kompresory.
S prevzatím firmy Vereinigten Westdeutschen Waggonfabriken (Westwaggon), vyrábajúce v Kolíne a Mainzi sa od roku 1953 Deutz niekoľko rokov zaoberal aj výrobou električkou. Výroba autobusov MagirusDeutz bola v roku 1955 z továrne v Ulme prevedená do továrne Westwaggon v Mainzi.
Od roku 1962 KHD neustále zvyšoval svoj akciový podiel vo firme Fahr, výrobcovia traktorov a poľnohospodárskych strojov, v roku 1975 ho prevzal. Vyrábané traktory sa v Európe predávali pod značkou DeutzFahr a v USA pod značkou DeutzAllis. KHD so značkou MagirusDeutz sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia stal jedným z najväčších nemeckých výrobcov úžitkových vozidiel. Vozidlá sa predávali po celom svete a motory boli čiastočne vyrábané v licencii v iných krajinách.

Obdobie 1970-1983

Veľké investície do vývoja nových modelov MagirusDeutz a výstavba nových výrobných priestorov v Ulme spôsobili koncerne KHD finančné ťažkosti. V roku 1970 bola zastavená produkcia lokomotív. V roku 1974 došlo napriek tomu k podpísaniu dohody o dodávke 9500 ťažkých nákladných vozidiel MagirusDeutz do ZSSR. Mali byť nasadené na Sibíri na stavbe Bajkalskoamurskej magistrály (ale veľká časť bola neskôr použitá pri otváraní nových ropných nálezísk na Sibíri. V roku 1976 bol tzv. DeltaProjekt hotový a vozy dodané. So svojimi vzduchom chladenými motormi mala firma oproti konkurencii veľkú výhodu a razila heslo: Kde nie je žiadna chladiaca kvapalina, tam tiež žiadna nezamŕza.
KHD (tak ako mnoho iných výrobcov nákladných automobilov) hľadal v 70. rokoch strategického partnera. Po nevydarených rokovaniach s firmou DaimlerBenz sa z firmy Deutz začiatkom roka 1975 vyčlenila nová spoločnosť MagirusDeutz AG a spojila sa s novozaloženou spoločnosťou IVECO. IVECO bol podnik po fúzii niekoľkých európskych výrobcov, KHD sa na ňom podieľalo dvadsiatich percentami, zvyšných 80% vlastnil Fiat. KHD sa sústredil opäť na výrobu motorov.

Deutz AG (1983 do súčasnosti)

V roku 1985 prevzal KHD firmu Motorenwerke Mannheim (MWM). Dnes v Mannheime vyrába predovšetkým plynové turbíny na výrobu elektriny a veľké dieselové motory. V tom istom roku Deutz prevzal aj časť francúzskeho výrobcu poľnohospodárskych strojov AllisChalmers.
O desať rokov neskôr predala firma Deutz celú výrobu poľnohospodárskych strojov talianskej skupine Same. Od roku 1997 sa vrátila späť k názvu DEUTZ AG. Od roku 2001 sa venuje aj výrobe technologických celkov.
DEUTZ AG má v súčasnosti (30. jún 2006) 5184 zamestnancov, z toho 1200 mimo Nemecko. Ovláda 22 dcérskych spoločností a má zastúpenie v 130 krajinách sveta. Ročný obrat firmy sa pohybuje okolo 1,3 milliard Euro.
Továrne firmy sa nachádzajú v Kolíne nad Rýnom, Mannheime, Ulme a v Španielsku. 7.decembra 2006 bol založený joint venture podnik s čínskou firmou FAW, najväčším čínskym výrobcom nákladných automobilov.

http://cs.wikipedia.org